Mať doma klimatizáciu už nie je žiadny luxus. Toto platilo skôr, pred pár desiatkami rokov, keď sa tieto zariadenia montovali väčšinou iba v štátnych podnikoch, čo bolo za socializmu napríklad vo výpočtových strediskách, a obyčajní smrteľníci museli letnej horúčave vzdorovať po svojom. Dnes sa klimatizačné jednotky montujú pomerne bežne v mnohých domácnostiach a nie sú považované za niečo výnimočné, ale skôr za nutnosť, najmä v oblastiach, kde ľudia žijú v nížinách, a kde panujú tropické letné teploty aj mnoho dní za sebou.

Betónová džungľa – kto býva v meste, v hustej mestskej zástavbe, kde sa vyskytuje pomerne málo zelene, ale mnoho muriva a betónu, možno si neuvedomuje, že tehly, tvárnice, asfalt a betón v letných horúčavách akumulujú slnečné žiarenie a vyžarujú ho ešte dlho po západu Slnka. Teplotné sálanie je také intenzívne, že v meste stúpne teplota až o desať stupňov Celzia v porovnaní s trávnatou plochou v prírode, a v noci sa vďaka teplotnému sálaniu muriva teplota vzduchu zníži len o pár stupňov. Takže napríklad ak je na okraji mesta na záhrade jedného z domov 32 stupňov Celzia, v centre mesta v betónovej džungli môže byť až 40 stupňov Celzia a v noci vonkajšia teplota klesne iba na 35 stupňov Celzia.

Práve v betónových džungliach sú klimatizácie vyslovenou spásou. Takto vysoké teploty môžu byť príčinou úpalu, kolapsu organizmu a niekedy dokonca infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice. V ohrození sú najmä ľudia starí, chronicky chorí, malé deti a tehotné ženy. Úpal nie je sranda a ak nemáte inú možnosť, ako sa ochladiť, môže to mať pre vás fatálny koniec. Veľmi nebezpečná je kombinácia tepla a fyzického pohybu, kedy sa z organizmu odplavuje mnoho magnézia, a to môže viesť až k prehĺbeniu tetanického syndrómu a srdcovým a neurologickým ťažkostiam, a deficit magnézia v organizme je tiež jednou z príčin upchatých ciev vápennými iónmi a následného infarktu, mŕtvic či embólií.