Vždy som mala problémy s dýchaním. Odkedy si pamätám, asi nikdy som nemala obdobie, kedy by sa mi nedýchalo ťažko alebo úplne zle. Stále som mala pocit, že ma niečo ťaží na hrudi a že sa s tým proste nejako neviem vyrovnať. Začalo to, už keď som bola malá, no napriek tomu to moji rodičia akosi nepovažovali za podstatné. Čím som však bola staršia, tým sa moje problémy zvyšovali. Mala som pocit, že som neustále zadýchaná, že nemôžem prejsť ani chvíľku rýchlym krokom, pretože mám automaticky problém s dychom. A zrazu som začala mať pocit, že mi v pľúcach nejako zvláštne píska. Bolo mi jasné, že toto je predzvesť niečoho vážnejšieho.

Keď vaši rodičia neberú ohľad na to, že vám niečo je, musíte si proste vedieť pomôcť sami.
Bola som už na strednej, takže som sa rozhodla, že zájdem na vyšetrenie sama. Keď som doktorke povedala, aký mám problém a že sa mi skutočne ťažko dýcha, automaticky mi povedala, že to súvisí s tým, že mám astmu. Dostala som inhalátor a myslela som si, že je problém vyriešený. A na veľmi krátku chvíľu aj skutočne bol. Vždy, keď som mala pocit, že je niečo zle, zobrala som si inhalátor a inhalovala som.

Potom sa však moje problémy začali zvyšovať. Stále sa to zhoršovalo, tak som opäť zašla k lekárovi, aby sa na mňa pozrel.
Lekára moje neustále problémy dosť vyplašili a práve preto ma poslal na ďalšie vyšetrenia. Nakoniec mi zistili, že trpím chronickou bronchitídou, aj keď nevedeli zistiť, z čoho konkrétne to vlastne mám, pretože som nefajčiarka. Nakoniec sa ale prišlo na to, že žijem v prostredí, ktoré nejako mojej chorobe nevyhovuje. Bolo znečistené a nebolo divu, že sa mi stále zle dýchalo. Nakoniec sme sa museli presťahovať na dedinu, kde sa mi dýchalo oveľa lepšie. Dostala som špeciálnu liečbu a bola som šťastná, že už mám za tým.