Katastrofálne výsledky štatistík za posledných 15 rokov hlásia nárast duševných problémov až 1 z 5 detí, ADHD sa zvýšilo o 43%, k depresiám u dospievajúcej mládeže dochádza v 37%, no alarmujúci je fakt, že medzi deťmi vo veku 10-14 rokov pribudlo samovrážd až o 100%!
Deficit “normálneho” detstva
Podľa odborníkov deťom chýba úplne normálne, zdravé detstvo, za základy ktorého považujú:
-časovo a emocionálne dostupných rodičov
-vymedzenie povinností a zodpovednosti
-jasne stanovené hranice
-dostatok spánku a vyváženú stravu
-primeraný čas na hry a pobyt vonku bez organizovania voľného času a čiastočne aj nudu
Vďaka za moje detstvo…
Pamätám si časy môjho detstva, keď sme po poslednom zvonení zo školy utekali domov, aby sme zhodili tašku z pleca a s oválom chleba s maslom a lekvárom utekali von. S kamoškami sme skákali cez gumu alebo hrali škôlku či guličky, v nepriaznivom počasí sme šili pre bábiky šaty…Všetky činnosti, ktoré sme robili, v nás rozvíjali kreativitu, zlepšovali fyzickú kondíciu, keďže sme dokázali zliezať aj tie najťažšie terény.
Neskláňali sme hlavy hodiny na tabletom či nesedeli za počítačom, ak sme sa chceli porozprávať, tak sme sa stretli. Tešili sme sa z voľnosti či bolo slnečno, pršalo alebo snežilo. Zaujmové krúžky sme navštevovali takisto, sko dnešné deti, ale vždy nám ostalo dosť voľného času na hry a zábavu. Letá sme trávili v detských táboroch, ktoré trvali aj tri týždne. Pri mori som bola prvýkrát ako dospelá na svadobnej ceste… V táboroch to však bola „iná káva“, vznikali tam prvé lásky, priateľstvá, z ktorých niektoré trvajú dodnes. Tam sme sa naučili aj veľa praktických vecí, napríklad ako založiť oheň, podať prvú pomoc, uvariť niektoré jednoduché jedlá, tancovať, prekonávať strach počas nočných hier a hlavne vedieť sa prispôsobiť a zapadnúť do kolektívu. Lúčenie na konci každého turnusu bolo vždy plné sĺz…
Na strednej škole sa nám zasa veľmi „rátali“ zážitky jesenné zemiakové brigády, niekedy zber trval až do neskorej jesene, takže ráno sme vychádzali na pole, ktoré sa belelo od prízemných mrazíkov. Boli to nezabudnuteľné chvíle, plné srandy, ale aj práce pri zbere zemiakov, ktoré sme potom už nemohli ani vidieť… O také zážitky sú dnešné deti ochudobnené, ja osobne by som s nimi nemenila. Chýba im jedna etapa života, tá najkrajšia.
My sme neboli obklopení luxusom a vymoženosťami techniky, ale mali sme všetko, čo sme potrebovali, ba aj niečo navyše, lásku a pozornosť rodičov, voľnosť, možnosti sa realizovať a to najdôležitejšie je, že sme si detstvo užívali so všetkým, bez čoho by detstvo nebolo detstvom…